RANENÁ BREZA Mária Rázusová - Martáková
Mesiačik veľký, zlatistý bozkával brezu na listy:„Brezička, breza, riekni mi,prečo tak plačeš noci, dni?“
Pozrela breza do neba, otriasla slzy zo seba, pritisla lístky ku perám: „Mesiačik, druh môj ... umieram!“
„Čo?“ skríkol mesiac na skaly. „Čo??“ skaly trikrát zvolali.„Či sa ti dobre nedarí? Veď si najkrajšia v chotári!“
Zastenal pníček spanilý: „Deti mi srdce zranili,sekerou ťali do dreva,krv sa mi zo žíl vylieva!“
Mesačik zašiel – nastal deň, plakali listy – plakal peň. Keď svitla teplá nedeľa,ranená breza umrela.